Zámoček kniežaťa Hohenlohe v Tatranskej Javorine patrí medzi najikonickejšie poľovnícke sídla severného Slovenska. Nachádza sa v srdci Belianskych Tatier, v blízkosti hraníc s Poľskom, kde príroda zostáva divoká a nedotknutá – ideálne prostredie pre poľovnícke výpravy.

Zámoček dal postaviť na konci 19. storočia nemecký princ Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen, jeden z najbohatších aristokratov svojej doby a vášnivý poľovník. Kúpil veľkú časť lesov v oblasti Tatranskej Javoriny a vytvoril tu obrovskú zvernicu, kde choval vysokú a čiernu zver, najmä jelene a medvede, ale aj kamzíky a svište.

Zámoček slúžil ako hlavné lovecké sídlo kniežaťa a jeho hostí z celej Európy. Bol to priestor nielen na poľovačky, ale aj na diplomatické a spoločenské stretnutia vysokej šľachty. Hohenlohe bol známy aj tým, že presadzoval ochranu prírody a ako prvý zakázal lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách, čím nepriamo prispel k ich zachovaniu.

Architektúra zámočku je typická pre alpské poľovnícke stavby – kombinácia dreva, kameňa a sedlových striech, s bohato zdobeným interiérom s loveckou tematikou. Po smrti kniežaťa Hohenloheho pripadol zámoček štátu a dnes je sídlom Štátnych lesov TANAP-u.

"Zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine" môže zohrávať dôležitú úlohu pri organizovaní výprav aj pri poznávaní histórie lovu. polovačka na diviaka, lov na jeleňa sika

Aj keď dnes neslúži ako poľovnícke sídlo, zámoček Hohenlohe zostáva symbolom dávnej éry, keď sa Tatry stali nielen miestom oddychu, ale aj významným centrom noblesného poľovníctva s rešpektom k prírode.