Zámoček kniežaťa Hohenlohe v Tatranskej Javorine patrí medzi najikonickejšie poľovnícke sídla severného Slovenska. Nachádza sa v srdci Belianskych Tatier, v blízkosti hraníc s Poľskom, kde príroda zostáva divoká a nedotknutá – ideálne prostredie pre poľovnícke výpravy.

Zámoček dal postaviť na konci 19. storočia nemecký princ Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen, jeden z najbohatších aristokratov svojej doby a vášnivý poľovník. Kúpil veľkú časť lesov v oblasti Tatranskej Javoriny a vytvoril tu obrovskú zvernicu, kde choval vysokú a čiernu zver, najmä jelene a medvede, ale aj kamzíky a svište.

Zámoček slúžil ako hlavné lovecké sídlo kniežaťa a jeho hostí z celej Európy. Bol to priestor nielen na poľovačky, ale aj na diplomatické a spoločenské stretnutia vysokej šľachty. Hohenlohe bol známy aj tým, že presadzoval ochranu prírody a ako prvý zakázal lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách, čím nepriamo prispel k ich zachovaniu.

Architektúra zámočku je typická pre alpské poľovnícke stavby – kombinácia dreva, kameňa a sedlových striech, s bohato zdobeným interiérom s loveckou tematikou. Po smrti kniežaťa Hohenloheho pripadol zámoček štátu a dnes je sídlom Štátnych lesov TANAP-u.

Aj keď dnes neslúži ako poľovnícke sídlo, zámoček Hohenlohe zostáva symbolom dávnej éry, keď sa Tatry stali nielen miestom oddychu, ale aj významným centrom noblesného poľovníctva s rešpektom k prírode.