Vlčia jama je historický spôsob lovu zveri, ktorý bol v minulosti využívaný na chytanie zveri a to pomocou hlboko vykopaných jám, do ktorých sa zver nevedomky dostala. Tento spôsob lovu bol veľmi starý a využíval sa najmä v oblastiach, kde bola zver hojná a kde iné metódy lovu neboli dostatočne efektívne.

Jamy boli zvyčajne vykopané do zeme na miestach, kde sa predpokladal pohyb zveri. Ich okraje boli často zakryté vetvami alebo iným prírodným materiálom, aby sa vytvoril dojem pevnej pôdy. Keď zver, najčastejšie veľká alebo dravá, kráčala po týchto miestach, nepozorovane spadla do jamy, kde sa už nemohla dostať von, čo umožnilo lovcom ju zachytiť alebo uloviť.

Tento spôsob lovu bol pomerne nehumánny a nešetrný k zvieratám, preto postupne ustúpil do pozadia a nahradili ho efektívnejšie a modernejšie metódy. Vlčia jama sa spája najmä s lovom na vlky, ktoré boli v minulosti považované za nebezpečné pre hospodárske zvieratá a boli často prenasledované rôznymi spôsobmi, vrátane práve týchto jám. Dnes je tento spôsob lovu považovaný za zastaraný a neetický a je vo väčšine krajín zakázaný.