Pôvod:
Šakal zlatý (Canis aureus) je stredne veľký predátor, ktorý obýva široké spektrum biotopov od juhovýchodnej Európy cez Blízky východ až po južnú Áziu. Ide o veľmi prispôsobivý druh, ktorý sa často vyskytuje v blízkosti ľudských sídel, kde dokáže využiť dostupné zdroje potravy.

Špecifiká:

• Vzhľad: Šakal zlatý má štíhle telo s hustou, žltohnedou až sivohnedou srsťou, ktorá sa mení podľa sezóny. Má relatívne krátke nohy, dlhý ňufák a huňatý chvost.
• Veľkosť: Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela 70–85 cm, chvost meria 20–30 cm a vážia 8–14 kg.
• Správanie: Šakaly žijú v pároch alebo malých rodinných skupinách. Sú všežravé a veľmi oportunistické, pričom ich potrava zahŕňa menšie cicavce, vtáky, plazy, ovocie a zdochliny.

Zaujímavosti:

1. Adaptabilita: Šakal zlatý sa dokáže prispôsobiť rozličným prostrediam vrátane lesov, saván, polí a polopúští. V posledných desaťročiach sa jeho areál výskytu rozšíril aj do strednej a západnej Európy.
2. Komunikácia: Šakaly sú známe svojimi výraznými zvukmi, vrátane zavýjania, štekania a kňučania, ktoré používajú na komunikáciu s členmi svorky.
3. Spolupráca: Pri love alebo obhajobe teritória sú šakaly schopné spolupracovať vo dvojiciach alebo skupinách, čo zvyšuje ich šance na úspech.

Výskyt:
Šakal zlatý je rozšírený od juhovýchodnej Európy (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) cez Blízky východ až po Indiu a juhovýchodnú Áziu. V posledných rokoch sa zaznamenáva jeho postupné šírenie do strednej Európy, vrátane Slovenska a Česka. Obýva prevažne nížiny a otvorené biotopy, no môže sa vyskytovať aj v horských oblastiach.

Lov šakala zlatého:
Lov šakala je povolený v mnohých krajinách, kde sa považuje za škodnú zver alebo konkurenčného predátora. Loví sa najmä pomocou vábenia alebo nočného pozorovania. Šakal je vyhľadávaný nielen ako trofej, ale aj na reguláciu jeho populácie v oblastiach, kde môže ohrozovať drobnú zver alebo hospodárske zvieratá.