Pôvod:
Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius) patrí medzi najväčšie suchozemské cicavce na svete. Pochádza z Afriky, kde obýva rieky, jazerá a močiare. Hoci jeho populácia v minulosti pokrývala väčšinu kontinentu, dnes je výskyt hrocha obmedzený najmä na subsaharskú Afriku.

Špecifiká:

• Vzhľad: Hroch má mohutné telo, krátke nohy a širokú hlavu. Jeho hladká, tmavohnedá koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto sa často zdržiava vo vode. Má veľké papule s výraznými tesákmi, ktoré môžu dosahovať až 50 cm.
• Veľkosť: Hrochy dosahujú dĺžku tela 3,5–4,5 m, výšku v kohútiku približne 1,5 m a vážia od 1 500 do 3 200 kg, pričom samce sú väčšie ako samice.
• Správanie: Hrochy sú spoločenské zvieratá, ktoré žijú v skupinách nazývaných stáda, vedených dominantným samcom. Väčšinu dňa trávia vo vode, kde sa ochladzujú a chránia pred slnkom, zatiaľ čo v noci vychádzajú na breh, aby sa pásli na tráve.

Zaujímavosti:

1. Voda ako domov: Hrochy môžu vydržať pod vodou až 5 minút na jedno nadýchnutie. Ich oči, uši a nozdry sú umiestnené vysoko na hlave, čo im umožňuje zostať čiastočne ponorené a zároveň sledovať okolie.
2. Agresivita: Hrochy sú jedny z najnebezpečnejších zvierat v Afrike. Aj keď sú bylinožravce, chránia svoje územie veľmi agresívne, najmä ak sa cítia ohrozené.
3. Tesáky: Ich mohutné tesáky nie sú určené na konzumáciu potravy, ale na obranu a súboje medzi samcami.

Výskyt:
Hrochy sa nachádzajú v subsaharskej Afrike, najmä v oblastiach s dostatkom sladkej vody, ako sú rieky, jazerá a močiare. Najväčšie populácie žijú v povodiach rieky Níl, Zambezi a Kongo. V niektorých oblastiach sa ich výskyt vplyvom lovu a straty biotopov znižuje.

Lov hrocha:
Hrochy sú obľúbenou trofejou medzi lovcami, no ich lov je prísne regulovaný a povolený len v určitých oblastiach Afriky. Hroší zubovina je cenená pre svoju kvalitu, podobnú slonovine, a ich koža sa využíva na výrobu rôznych produktov. Lov hrochov vyžaduje veľkú opatrnosť a skúsenosť, pretože ich agresivita a veľkosť z nich robia náročného protivníka.