V minulosti používali Československo a neskôr samostatná Česká republika a Slovensko vlastné národní bodovací systémy, ktoré boli síce inšpirované CIC, ale mali určité odlišnosti. Hodnotenie prebiehalo najmä pod záštitou Českomoravské myslivecké jednoty (ČMMJ) a Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ).

Tieto systémy sa uplatňovali najmä na výstavách trofejí a chovateľských prehliadkach, kde sa hodnotili trofeje srnčej, jelení, dančí a muflonej zveri. Hodnotilo sa:

• dĺžka a objem parohov či rohů,

• hmotnosť trofeje (najmä u srncov),

• symetria, počet výsad,

• opotrebovanie a farebnosť,

• estetický dojem.

Aj keď sa neskôr prešlo takmer výhradne na CIC štandard, národné systémy sa stále používajú ako doplnkové hodnotenie – najmä pri vnútroštátnych výstavách, súťažiach a ako edukačný nástroj pre začínajúcich poľovníkov.

📊 Porovnávacia tabuľka medailových limitov podľa druhov a systémov

📌 Poznámka:

• CIC využíva bodovacie protokoly s viacerými parametrami a často pridáva až 10 bodov za estetiku (tzv. subjektívne hodnotenie).

• Boone and Crockett boduje čisté rozmery – najmä lebky a parožia, bez estetického dojmu.

• SCI boduje čisto technicky – ako „čím väčšie číslo, tým lepšie“, bez symetrie či zohľadnenia veku.