Vysoký, prenikavý hlas sa nesie horskou dolinou. Na prvé počutie sa nepodobá na ručanie, ktoré poznáme z našich revírov. Patrí maralovi – mohutnému jeleňovi, za ktorým sa každú jeseň vydávajú poľovníci do odľahlých oblastí Kazachstanu. Rozľahlé hory, presuny na koňoch, miestni sprievodcovia a posliedka počas ruje tvoria poľovačku, ktorú sme sa rozhodli spoznať na vlastnej koži.

Kazachstan ma lákal už dlhšie. Je to obrovská krajina, ktorá ponúka celkom odlišný pohľad na horský lov, než na aký sme zvyknutí v Európe. Cieľom našej výpravy bol jeleň maral a obdobie sme zvolili zámerne – druhú polovicu septembra, keď v miestnych horách prebieha jelenia ruja.

Počas cesty sme však nechceli spoznať len samotný lov. Zaujímalo nás aj zázemie, organizácia, miestni ľudia, kvalita sprievodcov a možnosti, ktoré táto krajina ponúka našim klientom. Domov sme sa napokon vracali s úspešne uloveným maralom aj srncom sibírskym a predovšetkým s vlastnou skúsenosťou z revírov, ktoré sú pre mnohých európskych poľovníkov stále pomerne neznáme.

Z Almaty do hôr: vzdialenosti, ktoré v Európe nepoznáme

Naša cesta sa začala príletom do Almaty. Odtiaľ nasledoval presun do loveckej oblasti v Džungarskom Alatau, známom aj ako Žetysuský Alatau.

Už pri plánovaní treba počítať s tým, že Kazachstan má úplne inú mierku, než na akú sme zvyknutí doma. Presun z letiska do odľahlejšieho horského revíru môže zabrať veľkú časť dňa. V našom prípade sme podľa informácií miestneho tímu počítali približne s desaťhodinovou cestou autom.

Práve tieto vzdialenosti sú jedným z dôvodov, prečo je pri takejto poľovačke dôležitá dobrá organizácia. Nestačí kúpiť letenku a vybrať revír na mape. Treba zosúladiť prílet, prevzatie lovca, colné formality, prepravu zbrane, cestu do tábora aj dostatočný čas na samotný lov.

Po príchode sa už človek ocitne v celkom inom prostredí. Rozľahlé doliny, horské svahy, lesné porasty a otvorené lúky vytvárajú krajinu, v ktorej nie je vždy jednoduché odhadnúť vzdialenosť. To, čo sa cez optiku zdá byť na dosah, môže v skutočnosti znamenať dlhý presun cez dolinu a následné stúpanie na protiľahlý svah.

Maral: ázijský jeleň s hlasom, ktorý prekvapí

Maral patrí do skupiny wapiti a je príbuzný európskemu jeleňovi lesnému. Je to mohutná jelenia zver so silnou telesnou stavbou, výrazným krkom a parožím, ktoré môže pri silných jedincoch vzbudiť rešpekt aj u skúseného lovca.

V Kazachstane sa maraly vyskytujú vo viacerých pohoriach vrátane Žetysuského Alatau, Tarbagataja, Sauru či južného Altaja. Obývajú lesnaté horské oblasti, ale aj miesta, kde sa les strieda s otvorenými svahmi a lúkami. Počas roka menia polohy podľa potravy a počasia. V teplejších mesiacoch môžu vystupovať vyššie, po väčšom snežení zostupujú do lesných pásiem a na svahy s menšou snehovou pokrývkou.

Pre európskeho poľovníka je jedným z najzaujímavejších rozdielov hlas marala počas ruje. Kým pri našom jeleňovi lesnom si väčšina z nás predstaví hlboké ručanie, hlas marala býva vyšší a často prechádza do dlhého, prenikavého pískavého tónu. Pripomína hlas wapiti, ktorý poľovníci poznajú aj zo Severnej Ameriky.

Práve tento hlas dokáže prezradiť prítomnosť jeleňa na veľkú vzdialenosť. V horskej doline však môže byť jeho lokalizácia klamlivá – zvuk sa odráža od svahov a jeleň sa môže nachádzať inde, než sa na prvé počutie zdá. Hlas preto slúži ako prvá stopa, ktorú treba následne overiť pozorovaním a znalosťou terénu.

Ruja marala: prečo je september najžiadanejším obdobím?

Podobne ako pri jelenej zveri u nás, aj pri maralovi je ruja pre poľovníkov výnimočným obdobím. V Kazachstane prebieha spravidla v septembri a októbri, pričom druhá polovica septembra patrí medzi vyhľadávané termíny.

V tomto čase sú jelene hlasovo aktívnejšie a venujú pozornosť laniam aj konkurentom. Ručiaci jeleň tak môže prezradiť svoju prítomnosť v oblasti, v ktorej by ho mimo ruje nebolo jednoduché oboznať.

Ruja však neprebieha každý rok rovnako. Jej intenzita závisí od oblasti, nadmorskej výšky, počasia aj konkrétnej populácie. Dátum preto nie je zárukou, že práve v daný deň zažijete vrchol ruje. Pri plánovaní výpravy má veľký význam priebežná komunikácia s miestnymi sprievodcami, ktorí sledujú situáciu v revíri.

Lov počas ruje je pre mnohých poľovníkov zaujímavý aj preto, že poskytuje viac príležitostí pozorovať prirodzené správanie zveri. Nejde len o samotný okamih lovu, ale aj o oboznávanie čriedy, reakcie jeleňa na hlas iného samca a čítanie situácie v teréne.

Vábenie marala: hlas súpera ako pozvánka na súboj

Jednou z najzaujímavejších súčastí lovu marala počas ruje je vábenie. Jeho princíp je poľovníkom, ktorí poznajú jeleniu ruju, dobre zrozumiteľný: sprievodca napodobňuje hlas iného jeleňa a snaží sa vyvolať odpoveď alebo záujem ručiaceho samca.

Miestni sprievodcovia na to používajú rôzne vábničky a jednoduché trúby. Podľa opisu tradičných spôsobov sa niekde používali aj pomôcky vyrobené z kôry či filmovej fólie. Podstatná však nie je samotná vábnička, ale skúsenosť človeka, ktorý vie pracovať s hlasom a odhadnúť situáciu.

Reakcia marala nemusí byť vždy rovnaká. Niektorý jeleň odpovie a zostane stáť pri čriede, iný sa môže vybrať smerom k domnelému súperovi. Niekedy je zasa odpoveďou ticho. Vábenie preto neznamená, že si lovec sadne na svah a jeleň spoľahlivo príde až k nemu.

Často má vábenie aj praktickú úlohu pri lokalizovaní zveri. Keď jeleň odpovie, sprievodca získa ďalšiu informáciu o jeho pravdepodobnej polohe. Potom môže nasledovať pozorovanie a rozhodnutie, či má zmysel pripraviť posliedku, počkať na vhodnejšie podmienky alebo pokračovať do inej časti revíru.

Práve spojenie vábenia, počúvania, oboznávania a následnej posliedky robí z lovu marala počas ruje zaujímavú poľovnícku disciplínu. Každá situácia je iná a skúsenosť miestneho sprievodcu tu zohráva významnú úlohu.

Na koni do revíru, ďalej po vlastných

Keď sa povie lov v Kazachstane, veľa poľovníkov si predstaví presuny na koňoch. V odľahlých horských oblastiach majú kone praktický význam dodnes – pomáhajú dostať lovcov a výbavu do miest, kam sa autom nedá alebo kde by bol peší presun príliš zdĺhavý.

Neznamená to však, že celá poľovačka prebieha zo sedla. Podľa charakteru terénu sa kombinuje jazda, pozorovanie a pešia posliedka. Kôň pomôže prekonať vzdialenosť, no posledná časť priblíženia k zveri často patrí vlastným nohám.

Pre lovca, ktorý na koni pravidelne nejazdí, je dobré pripraviť sa na to vopred. Nie je potrebné predstierať skúsenosti – oveľa dôležitejšie je otvorene povedať organizátorovi, ako ste na tom s jazdením a fyzickou kondíciou. Program aj tempo sa potom dajú lepšie prispôsobiť.

Aj naša výprava ukázala, že kôň nie je romantický doplnok fotografie, ale súčasť miestnej loveckej logistiky. Pomáha preniesť vybavenie, prekonať vzdialenosti a dostať sa bližšie k miestam, kde sa zver pohybuje.

Posliedka v horách: najprv oboznať, potom konať

Horský lov marala si vyžaduje trpezlivosť. Dobrý ďalekohľad má pri takejto poľovačke často väčšie využitie než nohy v prvých minútach po príchode do revíru.

Svahy treba postupne prezerať, sledovať okraje lesa, otvorené plochy a miesta, kde sa zver môže pásť alebo prechádzať. Pri silnom členení terénu dokáže jeleň zmiznúť za malou terénnou vlnou a znova sa objaviť úplne inde.

Keď sa podarí jeleňa nájsť, prichádza oboznávanie. Skúsený sprievodca sleduje nielen parožie, ale aj celkovú stavbu tela, silu krku, správanie a ďalšie znaky, ktoré môžu pomôcť pri posúdení jedinca. Pri pozorovaní na väčšiu vzdialenosť však treba zostať opatrný – svetlo, poloha zveri a terén môžu dojem výrazne skresliť.

Podstatné je tiež správne vyhodnotiť prístupovú trasu. V otvorených horách nie je vždy možné postupovať najkratšou cestou. Miestny sprievodca preto posudzuje terén, možnosti krytia a vietor. Niekedy je lepšie získať výšku, inokedy zostať v kryte lesa alebo počkať, kým sa zver sama pohne.

Na takomto love rýchlo pochopíte, prečo sa neoplatí podceňovať čas. Vzdialenosť, ktorá na mape vyzerá jednoducho, môže znamenať niekoľko hodín pohybu. O úspechu rozhoduje schopnosť zachovať pokoj, pozorovať a prispôsobiť sa situácii.

Náš maral: okamih, ktorému predchádzala celá výprava

Počas našej cesty sa mi podarilo marala úspešne uloviť. Bol to výsledok práce miestneho tímu, znalosti revíru a celej prípravy, ktorá sa začala dávno pred samotným výstrelom.

Vzdialenosť pri love bola približne 450 metrov. V horských oblastiach môže byť strelecká situácia odlišná od tej, ktorú poznáme z domáceho revíru. Veľké priestory, prevýšenie a meniace sa podmienky kladú vyššie nároky na prípravu aj na úsudok lovca.

Takáto vzdialenosť však nemá byť cieľom ani meradlom kvality poľovačky. Každý lovec by mal poznať hranice svojich schopností a rozhodnúť sa podľa konkrétnych podmienok. Ak si nie je istý zásahom, správnym rozhodnutím je nestrieľať.

Po úspešnom love sa práca v horách nekončí. K zveri sa treba dostať, zabezpečiť jej ošetrenie a následný transport. Práve pri tom človek znovu ocení skúsenosti miestnych sprievodcov, ich znalosť terénu aj pomoc koní.

Základný tábor, miestni ľudia a život počas výpravy

Pri výbere zahraničnej poľovačky nás nezaujíma len sila trofejí. Rovnako dôležité je, s kým sa do revíru vyberieme, ako funguje organizácia a aké zázemie čaká lovca po návrate z hôr.

Počas našej cesty sme mali možnosť spoznať základný tábor, miestnych sprievodcov aj ľudí, ktorí sa starajú o chod výpravy. Súčasťou zázemia bolo ubytovanie, strava a po dni v teréne aj možnosť oddychu. Podľa priebehu lovu a vzdialenosti od základného tábora sa využívajú aj stany v horách.

Miestny tím na nás urobil dobrý dojem profesionálnym aj ľudským prístupom. Pri horskej poľovačke je to podstatné. V revíri trávite spolu veľa času, často ďaleko od bežného komfortu, a práve vzájomná dôvera medzi lovcom a sprievodcom má veľký vplyv na celú výpravu.

Výhodou osobnej návštevy je, že klientom neodovzdávame iba informácie z katalógu. Vieme im povedať, aká je cesta do revíru, čo môžu očakávať od tábora, aký charakter má terén a na čo sa pri príprave sústrediť.

Sibírsky srnec a ďalšie možnosti lovu v Kazachstane

Naša výprava sa neskončila pri maralovi. Počas cesty sa mi podarilo uloviť aj srnca sibírskeho, ktorý patrí k ďalším zaujímavým druhom pre európskeho poľovníka.

V porovnaní so srncom lesným, ktorého poznáme z našich revírov, ide o mohutnejšiu zver s väčšou telesnou stavbou. Zaujme aj parožím, ktoré pri silných jedincoch pôsobí veľmi výrazne. Lov srnca sibírskeho má pritom vlastný charakter a jeho plánovaniu je vhodné venovať samostatnú pozornosť.

Kazachstan ponúka aj lov kozorožca sibírskeho a v niektorých oblastiach ďalších druhov zveri vrátane diviaka. To, čo sa dá reálne spojiť do jednej výpravy, však závisí od revíru, povolení, sezóny a času, ktorý má skupina k dispozícii.

Ak má lovec záujem o viac druhov, je dobré povedať to už pri príprave cesty. Maral, srnec a kozorožec nemusia byť dostupné v rovnakom revíri ani v rovnakom optimálnom období. Niekedy je potrebný ďalší presun alebo samostatný program.

Ako sa pripraviť na lov marala v Kazachstane?

Na horskú poľovačku sa neoplatí baliť až večer pred odletom. Výbavu treba prispôsobiť tomu, že počas jedného dňa sa môžete presúvať na koni, stúpať pešo, dlhšie sedieť pri pozorovaní a následne stráviť noc mimo základného tábora.

Za základ považujeme rozchodené horské topánky, funkčné vrstvy oblečenia a ochranu pred vetrom a zrážkami. Oblečenie by malo fungovať pri pohybe aj pri dlhšom čakaní – spotiť sa pri stúpaní a potom vychladnúť pri pozorovaní nie je v horách dobrá kombinácia.

Veľmi dôležitá je kvalitná pozorovacia optika. Ďalekohľad a diaľkomer využijete pri prezeraní svahov aj pri posudzovaní situácie pred posliedkou. Pušku a strelivo treba poznať a v dostatočnom predstihu si overiť nastrelenie aj vlastné schopnosti v podmienkach, ktoré sa môžu podobať horskému lovu.

Pri nocovaní v stanoch treba mať spacák vhodný do očakávaných podmienok. Konkrétne odporúčanie je najlepšie potvrdiť s organizátorom podľa termínu, oblasti a výšky tábora. Pribaliť sa oplatí aj čelovku, rukavice, náhradné suché oblečenie, osobnú lekárničku a batoh, ktorý pohodlne unesiete počas celého dňa.

Na fyzickú prípravu netreba zabúdať. Pravidelná chôdza, výstupy do kopca a pobyt v teréne vám umožnia užiť si poľovačku viac. Čím lepšie zvládnete pohyb a presuny, tým viac energie vám zostane na pozorovanie a samotný lov.

Cesta so zbraňou a preprava trofeje

Zahraničná poľovačka sa nezačína až v revíri. Pri Kazachstane je potrebné vopred vyriešiť aj potrebné doklady, leteckú prepravu a podmienky dovozu a vývozu zbrane.

Ak cestujete s vlastnou zbraňou, jej dovoz a následný vývoz podliehajú povoleniu. Dôležité je tiež preveriť podmienky každej leteckej spoločnosti na trase, vrátane prípadných prestupov a prepravy streliva. Miestny organizátor pripravuje potrebné podklady podľa aktuálnych požiadaviek.

Samostatnou témou je trofej. Po jej prvotnom ošetrení sa rieši príprava na transport a dokumentácia potrebná na vývoz a dovoz do cieľovej krajiny. Tieto kroky si vyžadujú čas, preto je dobré poznať postup ešte pred cestou.

V HEMING pomáhame klientom s prípravou a koordináciou výpravy tak, aby sa mohli sústrediť na samotnú poľovačku.

Pozrite si našu výpravu do Kazachstanu

Atmosféru horského revíru, presuny na koňoch aj časť našej výpravy sme zachytili vo filme. Ak vás zaujíma, ako vyzerá lov marala v Džungarskom Alatau, pozrite si ho tu:

Pozrieť film z lovu v Kazachstane: https://youtu.be/TAA79KUsIS0?si=iGBqxkYftNHWuYaS

Zažite lov marala v Kazachstane s HEMING

Naša výprava do Kazachstanu nám potvrdila, že lov marala má európskemu poľovníkovi čo ponúknuť. Je to spojenie jelenej ruje, vábenia, horskej posliedky a krajiny, v ktorej sa lov stále odohráva na veľkých vzdialenostiach.

Kazachstan sme osobne navštívili, spoznali miestne zázemie a úspešne ulovili marala aj srnca sibírskeho. Na základe tejto skúsenosti vám vieme pomôcť s výberom vhodnej výpravy a pripraviť cestu tak, aby ste vedeli, čo vás v revíri čaká.

Láka vás lov marala počas ruje, sibírsky srnec alebo horská poľovačka v Kazachstane? Kontaktujte nás a poďte s HEMING zažiť túto výpravu na vlastnej koži.

Roman Valent

HEMING hunting

Lov marala v Kazachstane: za jelením hlasom do hôr Džungarského Alatau 

Zaujal vás článok Lov marala v Kazachstane: za jelením hlasom do hôr Džungarského Alatau?

Mám záujem

lov-marala-v-kazachstane-za-jelenim-hlasom-do-hor-dzungarskeho-alatau

maral-hunting-in-kazakhstan-following-the-call-of-the-stag-into-the-dzungarian-alatau

lov-marala-v-kazachstanu-za-hlasem-jelena-do-hor-dzungarskeho-alatau

maraljagd-in-kasachstan-dem-brunftruf-ins-dsungarische-alatau-folgen