Lov kozorožca Beceite v Španielsku

Poddruhy kozorožca španielskeho sú nazvané podľa pohorí kde sa vyskytujú a teda Gredos, Ronda, Beceite a Sierra Nevada. Kozorožce Beceite majú veľké a prstencové rohy, ktoré sa rozširujú do strán ako krídla lietadla, čo je vlastnosť, ktorá ho odlišuje od ostatných poddruhov kozorožca v Španielsku. Pohorie Beceite, ktoré dosahuje nadmorskú výšku medzi 300 - 1200 m, sa nachádza na východnom pobreží a je relatívne blízko miest Valencia a Barcelona. V súčasnosti je tento kozorožec veľmi vyhľadávaný. Keďže sú tieto hory relatívne nízke, lov sa odohráva v hustej vegetácii pozostávajúcej z kríkov, dubov a borovíc. Kolorit krajiny dopĺňa aj tradičné španielske poľnohospodárstvo s charakteristickými terasami s viničom a pomarančovníkmi, ktoré sú oddelené kamennými múrmi. Najlepšie oblasti pre lov Beceite sú oblasti patriace do provincií Castellón a Teruel, hraničiace s národnou rezerváciou Tortosa Beceite. Sú to najlepšie a pôvodné lovecké oblasti pre kozorožca Beceite, ktoré boli roky spravované tak, že sa dnes loví so 100% úspešnosťou. Územia sú kolískou španielskych kozorožcov, kde už pred 28 000 rokmi miestny predkovia praktizovali lov ako spôsob života, ako to možno vidieť na jaskynných maľbách v tejto oblasti.

 

Obdobie lovu kozorožca Beceite je október až máj. Najlepší lov je však počas ruje v novembri. Počasie záleží od zvoleného mesiaca, vo všeobecnosti  možno očakávať stredomorské príjemné počasie, avšak v duchu “niet zlého počasia, iba zle oblečeného poľovníka”, odporúčam kontrolovať počasie pred odchodom na zájazd a prispôsobiť sa čo do oblečenia ako poľovného tak aj civilného. Ako to už pri horskej zveri býva, kozorožec je plachý a zároveň veľmi ostražitý. Po tisícročiach prenasledovania ľuďmi, orlami, líškami, vlkmi, rysmi a inými predátormi si vyvinuli mimoriadne bystré zmysly. Čuch a sluch sú fantastické, zatiaľ čo ich zrak je naozaj trieda sama o sebe. To všetko spolu s terénom, v ktorom žijú z nich robí veľmi dôstojného súpera a žiadanú trofej. Samotný lov je klasický horský lov, ktorý sa uskutočňuje celodennou posliedkou s tímom profesionálnych poľovníckych sprievodcov, ktorí dokonale poznajú terén, preferencie zvierat, ich početnosť a polohu, čo je nevyhnutné na dosiahnutie úspechu pri love. Pomocou výkonných pozorovacích ďalekohľadov či kamier s “ultra zoomom” lovec a sprievodca vyhodnotia kvalitu trofeje.  V tejto chvíli, môže byť vaša vzdialenosť od želaného kozorožca akákoľvek a to od niekoľkých stoviek metrov až po niekoľko kilometrov. Lov sa začína a to formou aktívnej posliedky, o ktorej mnohí poľovníci veria, že sa povyšuje nad všetky ostatné formy lovu. Cesta k vytúženej trofeji nie je priamočiara, trasa pre okolitý terén môže byť kritická, pretože často na dlhší čas nebudete mať lovec žiadny vizuálny kontakt s kozorožcom.

 

Vzhľadom na počasie a povahu lovu je dôležité mať vhodné oblečenie, dostatočne priedušné pri nevyhnutnej chôdzi. Základom sú vrstvy kvalitného funkčného oblečenia ako aj pevná vysoká obuv. Zver sa loví na rôzne vzdialenosti, preto je dôležité byť pripravený na rôzne strelecké situácie a vzdialenosti. Odporúčam kalibre s plochou dráhou letu práve v prípade streľby na väčšie vzdialenosti. Osobne som použil môj obľúbený kaliber 6,5x55 SE, aj keď uznávam, že na vzdialenosť 362m by to pýtalo väčšiu dopadovú energiu, ale to už predbieham do samotného lovu.

 

Španielsko je známe svojou úžasnou kuchyňou a fantastickými vínami. Paella, tapas, gazpacho či zrejúce syry a  predovšetkým tak typická šunka sušená na vzduchu Jamon, sú len niektoré z gastro zážitkov, ktoré vás krajine toreadorov čakajú. Ak máte radi skvelú gastronómiu aj počas lovu, potom je Španielsko ideálnou voľbou. Táto stredomorská destinácia je ideálne aj pre nepoľovný sprievod, nakoľko je poľovná oblasť blízko vzrušujúcich historických miest s fantastickými možnosťami architektúry a bohatým kultúrnym životom. V duchu “objavuj a lov” som posledne navštívil aj klasické býčie zápasy, napokon treba zažiť všetko, ale priznávam sa, že dojmy boli rozpačité. S priateľmi sme sa zhodli, že aj napriek vysokému umeleckému prevedeniu viac ako štvor-hodinového programu, raz za život stačilo.

 

Ako som ulovil svojho kozorožca Beceite? Takto …

 

Druhý lovecký deň sme sa vybrali poobede do lokality, ktorá nám bola dobre známa a kde sme počas každej vychádzky nachádzali pobytové znaky kozorožcov. Po asi hodine jazdy z haciendy v horách prichádzame k starej hospodárskej usadlosti, kde nechávame auto, ďalej už len peši. Beriem si zo zadného sedadla svoj lovecký ruksak s puškou vňom a očami kontrolujem doprovod ako aj kameramana Petra. Ticho otvaráme starú kovovú bránu a z nohy na nohu sa premiestňujeme krajinou. Z času na čas sa zastavíme a cez medzery alejí stromov pozorujeme terasové políčka, či nezazrieme trofejového samca. Po asi polhodine kľudnej chôdze prichádzame na zráz útesu a pred nami sa otvorilo celé údolie, taký ten gýčový pohľad na krásnu členitú krajinu, kde na každom mieste fantázia v ruka v ruke s loveckou horúčkou generuje hneď niekoľko trofejových samcov na kope. Siahajúc po pozorovacom ďalekohľade si nedalo nevšimnúť blažený pohľad Petra ako sa jeho kameramanské oko rozplýva nad fotogenickou krajinou. V tom ma už však štuchaním upozorňuje doprovod, že pod nami sa nachádza črieda kozorožcov. Voľným zrakom nájdem miesto a cez ďalekohľad nachádzam zopár kusov na skalnom masíve pod nami, vidím len mladé samce so samicami. Fakt, že dospelé samce ako to poznáme z našich končín netvoria takéto stáda, ma nechává chladným. Výnimka však potvrdzuje pravidlo! Bokom od stáda nachádzame dospelého samca, ktorý už na pohľad vykazuje medailové hodnoty. “Silver, hundred percent silver, minimum.” hodnotí Jaime statného samca, ktorý sa medzičasom začlenil do čriedy. Táto informácia v kombinácii s tónom hlasu mi zvýšila tep, ktorý poskočil ešte o pár čísel, keď mi diaľkomer ukázal v zornom poli 370m. Prepočítavam v hlave všetky vstupné informácie, nakoľko skutočnosť, že moja balistická veža bola nastrelená na max 300 m ma vyrušovalo rovnako ako ostrý uhol a nárazový vietor. Ani som sa nenazdal a Jaime mi pripravil na okraji útesu svoj ruksak na relatívne rovnom podklade pre zaujatie streleckej polohy ležmo a Peter rozložil statív pre kameru. Moje vnútorné pocity sa nie úplne zhodovali evidentne s mojim sebaistým zovňajškom, keď som v pánoch prebudil dojem, že si trúfam uloviť kozorožca za týchto podmienok. Odhodil som všetky pochybnosti, zložil ruksak a vybral z neho moju obľúbenú guľovnicu, ktorú som vnoril do pripraveného ruksaku, v zhone som aj zabudol, že mám strelecké nožičky. Ešte raz skontrolujem vzdialenosť, ktorá sa skrátila na 366 m po presune k útesu, letmo odhadom prepočítam uhol a pridávam pár cvakov na balistickej veži, pomaly dýcham kontrolujúc si relatívne vysoký tep pod vplyvom loveckej horúčky. S Petrom za chrbtom si odsúhlasujem jeho resp pripravenosť  kamery. Výdychom zamierim na lopatku a potiahnem spúšť. Veľkým údolim sa rozlieva výstrel a ja v zornom poli badám, že celé stádo s mojim samcom na čele sa presúva do hustej vegetácie. Každý určite pozná ten pocit, že všetko spravil dobre, ale kladný výsledok sa nedostavil hneď. Toto bol ten prípad. Bol som si istý, že som ranu odpracoval po každej stránke dobre, jediné, čo ma vyrušovalo bolo opomenutie natočenie samotneho tela kozorožca. “Áno, mal som to dať viac na lopatku ako za ňu, veď kozorožec stál zadnou časťou odomňa.” komentujem kontrolovanie zásahu na kamere, kde bolo jasne vidieť zásah. Vysoká hodina, členitý terén a neistota, či nebudeme musieť zver dohľadávať hodiny nás nútila opustiť stanovisko a vydať sa na nástrel skontrolovať farbu. Zostup do údolia nám trval skrz náročný terén a hustú vegetáciu hodnú chvíľu. Márne sme hľadali traja na skalnom masíve známky farby, pustili sme sa v smere úniku kozorožca, keď sme po pár metroch započuli zvuk kopýt a zazreli mladého samca medzi stromami. Skúsený doprovod poznamenal, že kde je mladý, bude aj starý a tak sme sa vydali na miesto odkiaľ sme videli odskočiť mladíka. Zopár pohybov smerom do svahu mi umožnili zazrieť zvaleného starého samca. Priskočil ku mne Jaime a svorne si jeden druhému v náručí kričíme na Petra, že ho máme, nech ide k nám. Šťastie z úlovku striedala úľava, že zviera netrpelo, napokon od nástrelu bolo necelých 70 m, kedy projektil sa vnoril do tela tesne za lopatkou v ideálnej výške prešiel všetkými vitálnymi orgánmi a vyšiel von pred zadným pravým stehnom. Prijímam gratulácie, kedy nezabúdame ani na naše tradície troch zálomkov. Na rohoch krásneho samca sme napočítali 11 zrastov, čo značí jediné, zanechal dostatočné potomstvo. Pár fotiek na mieste, či príhovor na kameru a už nás doprovod súri pripomínajúc zapadajúce slnko a cestu hore prudkým zrázom. Trofej spolu s kožou vnáram do ruksaku s odhodlaním, že ako aj pri iných horských lovoch som pripravený si aj tento úlovok sám vyniesť. Po miestami až horolezeckom výkone sa dostávame späť na plošinu odkiaľ som strieľal a to už slnko zafarbilo krajinu do červena. Po baterke prichádzame k autu plný dojmov a zážitkov, ktoré som pripravený vyrozprávať pri víne na haciende priateľom poľovníkom. Ďakujem ešte raz ako Jaimemu tak aj Petrovi za pomoc a spoločný čas, ktorý ostane minimálne v mojej pamäti, kým mi bude hlava slúžiť.

 

Po návrate na haciendu sa mi dostalo vrelých gratulácií a objatí od priateľov, ktorý ma už netrpezlivo čakali za prestretým stolom plným španielskych dobrôt. Pripili sme si na zdarný lov a vymieňali si lovecké historky do nasledovného rána, napokon, nebol som jediný úspešný. Môj kozorožec Beceite dosiahol napokon zlatú medailovú hodnotu s počtom  226 b. CIC a aj preto sa dostáva na piedestál mojich životných trofejí a zážitkov. Lovu a lesu zdar!