Lov jeleňa Sika v Doupovských horách

Lov jeleňa siku je svojím spôsobom veľmi výnimočný, keďže nie je pôvodnou zverou nášho územia, ale bol dovezený a nasadený našimi predkami. Do českých krajín sa dostal na prelome 19. a 20. storočia, keď si ich do zverníc nasadili šľachtické rody na spestrenie loveckých možností. Chovali ich najmä na západe krajiny, v oblasti Plzne, ale aj v Stredočeskom kraji. Na konci druhej svetovej vojny a po nej však unikali z neudržiavaných zverníc do voľnej prírody a dobre sa adaptovali na stredoeurópske podmienky. Značná populácia pôvodne žila voľne len v západných Čechách a v okolí Labe. Tam sa však premnožili a začali sa rozširovať do ďalších regiónov. Najkrajší je samozrejme lov v období ruje na prelome septemba a októbra, kedy si dospelé samce vytvárajú svoje teritóriá a špecifickým hvízdaním a fučaním si získavajú priazeň jeleníc. Sú menšie ako naše jelene, ale so svojim menej členitým a ostrým parožím zvádzajú nebezpečné súboje, ktoré sa často končia vážnymi zraneniami. Profesionálny poľovný doprovod podľa zvukového prejavu dokáže spoznať, či ide o staršieho alebo mladého samca a teda či sa oplatí za ním ísť. Samotný lov prebieha doobeda a popoludní ako tomu je aj v našich končinách. Loví sa kombinovaným spôsobom – najmä takzvaným „piršom“ - posliedkou, ale v niektorých prípadoch aj postriežkou. Záleží na situácii a fyzických možnostiach lovca, kedy je zážitkom aj tzv „boj z blízka“, ale o tom v príbehu. Doprovod vo väčšine prípadov používa píšťalku, čím sa snaží vylákať samca von zo svojho prostredia - častokrát hustého porastu. Ruja a samotný lov jeleňa siku je výnimočným zážitkom a mal by si ho zažiť aspoň raz každý milovník dobrodružného lovu. Môjho prvého jeleňa Sika som ulovil počas ruje v roku 2022 v prostredí Doupovských hôr blízkosti Karlových Varov a toto je jeho príbeh:

 

Plánovaná poľovačka sa blíži a už nedočkavo odpočítavam každý deň. Neviem sa dočkať na nové lovecké zážitky, príbehy, priateľstvá a napínavé a úsmevné chvíle, na ktoré budem do konca života spomínať. A ktoré budem možno raz rozprávať aj vnúčatám. Áno, aj o tom je vo veľkej časti poľovníctvo. Nie je to len o lovení, je to o celej atmosfére a pocitoch, ktoré nemožno slovami ani opísať, ale to určite poznáte. Po par hodinách jazdy zo Slovenska prichádzam na miesto, do malého autentického penziónu, kde už skupina lovcov dorazila o deň skôr. Víta ma priateľ Tomáš, ktorý už na prvý pohľad vyzerá, že bolo čo oslavovať. A bolo… ostatnú vychádzku sa im podarilo uloviť raritného starého samca a hneď ma aj vedie do spoločenskej miestnosti, aby mi ho ukázal. Dostávam malý, ale zato intenzívny kultúrno - sociálny šok! Na tácke položonej na stole stoja resp ležia hneď tri hlavy so zálomkami vo zverákoch a pred nimi zapálená sviečka. Iný kraj, iný mrav si hovorím a počúvam výklad o úspešnom love poškulujúc jedným okom na túto pre mňa novú tradíciu. „Páni, ďakujem za vrelé privítanie. Dostali ste ma svojim rozprávaním do správnej prevádzkovej teploty.“ hodnotím svoju začínajúcu loveckú horúčku nahlas a dožadujem sa pohľadom o kľúčik od izby. Po krátkom relaxe a prezlečení sa z civilu do poľovníckeho oblečenia vyrážame na poobednú vychádzku.

 

Nasadli sme do auta a zamierili do revíru. S úžasom som sledoval prírodu vôkol nás – nádherná farby jesene dofarbovalo zapadajúce slnko. Dokonalosť. Hneď, ako sme vyšli z auta, nás ovinul čerstvý vzduch po daždi. Zvolili sme postriežku, kedy po vyšplhaní sa na posed som do rúk zobral ďalekohľad a premeral si vzdialenosti ako mám vo zvyku v cudzom prostredí. Čas plynul a my sme strácali nádej v to, že dnešný lov bude úspešný.  Doprovod nešťastne poznamenal: „Postriežka nám teda nevyšla. Na tomto mieste sú len samice. Presunieme sa do lesa na takzvaný „boj z blízka“. Počujem z tade samca, takže sa ho pokúsime nájsť a verím, že budeme mať šťastie .“ V duchu sa mi vynárajú otázky: Čo prinesie tento lov? Bude úspešný? Všetky som lusknutím prsta zatlačil do úzadia, keď sme vstúpili potichu do lesa, zastavili sme sa a prezreli okolie, či jeleňa nemáme na blízku. Všade je šero, počuť iba náš dych. Cítim, ako celým mojim telom prúdi napätie. Terén bol trošku viac náročný, ale to nám neprekážalo. Prekračovali sme konáre a skaly, snažili sme sa kráčať úplne potichu, ako keby sme boli v lese len na návšteve. Potichu kráčame hustým lesom po mokrom machu, zastaneme a určitú chvíľu pozorujeme. Stmievalo sa, ale my sme sa nevzdávali. Verili sme, že to nakoniec vyjde. Prikrčili sme sa a zapískali, aby sme skúsili jeleňa privábiť. Postup sme opakovali niekoľkokrát. Napätie sa stupňovalo odpovedaním samca hvízdaním a fučaním, ktoré bolo stále bližšie. Napokon to prišlo! Z tieňa lesa vystúpil na čistinku samec, po krátkom „čítaní“ som započul dohodnutý pokyn „jo“. Vnoril som sa do pušky položenej na streleckej palici, zamierim a na výdych vyšla rana. V puškohľade vidím, že jeleň padá v ohni po dobre usmernenej rane na hruď. Chvíľka ticha. Kráčame k nástrelu. Zvedavosť mnou lomcuje a ja zrýchľujem krok. Už ho vidím. Leží na zemi. Na tvári sa nám javí úsmev. „Vyšlo to!“ šťastne poznamenám. Zohol som sa k jeleňovi a tichým hlasom pošepkal: „Kamarát, prepáč. “Doprovod chytil jeleňa za parohy a poriadne ho pozrel. “Druhá hlava, správny selektívny odlov.” hodnotí. Obaja sa nad ním skloníme a položíme na neho zálomok a vkladáme posledný záhryz.

 

„Rád by som ti zagratuloval k úspešnému lovu jeleňa Sika. Ďakujem ti za perfektný lov plný zvratov a za bezchybnú streľbu. Dúfam, že si od nás ondnášaš krásne zážitky. Lovu zdar!“ povedal podávajúc mi zálomok. Tento pocit mám najradšej.

 

Spoločne strávenú večeru sme si s ostatnými poľovníkmi naozaj užili. Spája nás predsa naša najväčšia vášeň – poľovníctvo. Miestnosťou bolo počuť rôzne príbehy, ktoré sme si s nadšením rozprávali. Hlava jeleňa bola výstavne uložená na stole s plápolajúcou sviečkou pred. Na túto poľovačku budem s úsmevom spomínať do konca života s prevolaním lovu a lesu zdar!