Kráľ Bánova: lov jeleňa počas ruje na Slovensku

Na lov jeleňa počas ruje na Slovensku som sa tešil celé mesiace. Čakalo nás päť dní v horách, spoločnosť priateľov a výprava s HEMING. Netušil som, že hneď v prvé ráno stretnem svojho životného jeleňa.

Bol jeden z tých februárových dní, keď má človek pocit, že jar azda nikdy nepríde. Sivá obloha, dážď a chlad. Práve vtedy mi zazvonil telefón.

„Roman – Heming. Čo robíš?“ ozvalo sa na druhom konci. „Akú poľovnícku výpravu si tento rok naplánujeme? Nevyrazíme spoločne na jeleniu ruju?“

Nemusel som premýšľať ani sekundu.

Lov jeleňa počas ruje má v sebe niečo, čo sa ťažko vysvetľuje človeku, ktorý nikdy nestál na úsvite v horách a nepočúval hlboké ručanie z okolitých svahov. Keď sa k tomu pridá spoločnosť dobrých priateľov, je rozhodnuté.

Do odchodu zostávali mesiace. Ja som sa však začal tešiť okamžite.

Jelenia ruja v slovenských horách

Jar vystriedalo leto a naša skupina na WhatsAppe postupne ožívala. Dohadovali sme podrobnosti, posielali si postrehy aj vtipy a pripomínali si, že sa výprava blíži. Päť dní medzi ľuďmi, ktorí majú rovnako ako ja zelené srdce.

V piatok 18. septembra sme po obede konečne vyrazili. Predstava pokojnej cesty však rýchlo narazila na piatkovú premávku. Diaľnice boli upchaté a do hôr sme dorazili až za tmy.

Len čo som vystúpil z auta, únava bola preč.

Z tmy sa ozval jeleň. Potom ďalší. Ručanie sa nieslo nočným údolím a odrážalo sa od protiľahlých svahov. Chvíľu som len stál a počúval. Presne preto sme prišli.

Nasledovalo zvítanie s Romanom, Ivanom a našimi sprievodcami. Prípitok, zoznamovanie, prvé rozprávanie a plánovanie nasledujúcich dní. Rozhovory sa pretiahli dlho do noci. Všetci sme vedeli, že ráno vstávame skoro, ale nikomu sa nechcelo spať.

Ranná posliedka s Maťom

Budík zvoní o pol piatej. Tentoraz vstávam okamžite. Obliecť sa, vziať najnutnejšie veci, pušku a vyjsť pred chatu.

Mojím sprievodcom je Maťo. Veselý chlapík približne v mojom veku, s ktorým si od prvej chvíle máme čo povedať. Cesta horskými kotármi trvá asi štyridsaťpäť minút, no pri rozhovore ubehne rýchlo.

Maťo mi rozpráva o jeleňoch, ktoré má oboznané. Pozná ich pohyb a vie, čo sa v revíri počas posledných dní dialo. Potom spomenie jedného mimoriadne silného jeleňa. Objavil sa tu už minulú sezónu, potom zmizol a dlho o ňom nikto nevedel. Až tento rok, na začiatku ruje, ho Maťo znovu zazrel.

„Možno budeme mať šťastie,“ hovorí s úsmevom.

Vystupujeme z auta a okamžite počujeme ručanie. Jeleň nie je ďaleko. Ten zvuk človeka zasiahne priamo do hrude. V tej chvíli prestáva existovať všetko ostatné. Sú len hory, ranné šero a jeho hlas.

Pomaly sa rozvidnieva. Na posliedke ideme za jeleňom, ktorý sa ozýva kdesi pri zjazdovke. Postupujeme opatrne, keď ju zrazu zbadáme.

Laň. Azda dvadsať metrov pred nami.

Nedôverčivo si nás prezerá. Stojíme bez pohnutia a čakáme. Po chvíli sa pomaly otočí a odchádza hore svahom. Až potom pokračujeme.

Jeleň stále ručí.

Stretnutie, ktorému som nemohol uveriť

Maťo vykukne spoza terénnej nerovnosti.

„Jeleň.“

Pozerám sa smerom, ktorým ukazuje. Medzi konármi zazriem siluetu. Len na okamih.

„Bože, to je on.“

Urobím ďalšie tri kroky a zrazu ho vidím. Jeleňa, o ktorom mi Maťo ešte pred chvíľou rozprával. Stojí vo svahu, mohutný a majestátny. Vedľa neho laň. Obaja sa pozerajú naším smerom.

„Trúfaš si?“ nakloní sa ku mne Maťo.

Pýtam sa na vzdialenosť. Približne dvestopäťdesiat metrov. Pozerám sa na jeleňa a na prudký svah.

„To nie. Na takú diaľku nie.“

Skúsime sa priblížiť krajom. Postupujeme pomaly, chvíľu kráčame, chvíľu stojíme bez pohnutia. Kryje nás jediná jelša. Meter po metri sa dostávame bližšie.

Keď znovu vykuknem, jeleň stojí uprostred svahu ako socha. Vedľa neho stále laň. Obaja nás sledujú.

Zakladám pušku do pleca a všetko naokolo akoby spomalilo. Od papule jeleňa stúpa para. Jeho dych sa rozplýva v chladnom rannom vzduchu. Ten obraz mám pred očami dodnes.

Pozriem sa na Maťa.

„Môžem?“

„Boha jeho, strieľaj.“

Snažím sa upokojiť dych a sústrediť sa. Potom zaznie výstrel. Odrazí sa od protiľahlého kopca a vracia sa k nám v ozvene.

Jeleň klesá. Po krátkom pohybe zostáva ležať.

Nastáva ticho.

Maťo ma objíma a gratuluje. Ja vlastne neviem, čo povedať. Niektoré emócie sa do slov prenášajú ťažko.

Z protiľahlého svahu sa ozve ďalší jeleň. Jedno hlboké zaručanie. Možno si to len nahováram, ale v tej chvíli mám pocit, akoby sa lúčil s kráľom, ktorý práve padol.

Kráľ Bánova a 225,13 bodu CIC

Čakáme asi štvrť hodiny. Potom stúpame prudkým svahom k jeleňovi.

Keď k nemu prídeme, niekoľko minút len mlčky stojíme. Pozerám sa naňho a stále nemôžem uveriť tomu, čo sa práve stalo.

Maťo sa na mňa pozrie.

„Toto je tvoj zlatý jeleň.“

Chvíľu mlčí a potom dodá:

„Kráľ Bánova.“

Nepravidelný osemnástorák. Neuveriteľne silný jeleň, ktorého som ešte ráno vôbec nepoznal a na ktorého už nikdy nezabudnem.

Ešte dlho pri ňom sedíme a znova si prechádzame celý lov. Kde stála laň. Kde sme jeleňa prvýkrát zazreli. Ako sme sa približovali a ako mu od papule stúpala para. Každý z tých okamihov si chcem uchovať.

Po transporte na poľovnícku chatu prišla ďalšia vlna emócií. Kamaráti sa schádzali okolo trofeje, gratulovali a neverili vlastným očiam. Rozprávanie sa zakaždým začínalo odznova.

A keď som sa neskôr dozvedel výsledok hodnotenia, musel som si ho nechať zopakovať.

225,13 bodu CIC.

Číslo, ktoré mi potvrdilo, akého mimoriadneho jeleňa sa mi podarilo uloviť. Kedykoľvek ho však počujem, vybaví sa mi predovšetkým ono ráno. Prudký svah, chladný vzduch a Maťo po mojom boku.

Päť dní medzi priateľmi

Naša výprava sa tým zďaleka nekončila. Počas ďalších dní sa podarilo uloviť jeleňa aj všetkým mojim kamarátom. Každý si z hôr odvážal vlastný príbeh a svoj kus poľovníckeho šťastia.

Práve spoločné chvíle pre mňa dávajú takejto výprave jej skutočnú hodnotu. Skoré vstávanie, cesty horami, čakanie, večerné rozprávanie na chate a jelenie ručanie, ktoré človek v myšlienkach počuje ešte dlho po návrate domov.

Veľká vďaka patrí Romanovi a celému tímu HEMING. Za organizáciu výpravy, servis a starostlivosť, ktorú nám venovali. Predovšetkým však za ľudí, ktorí nás v horách sprevádzali. Ich vedomosti, skúsenosti a trpezlivosť boli súčasťou každého poľovníckeho dňa. Vďaka atmosfére, ktorú vytvorili, sme sa cítili ako partia priateľov na spoločnej výprave.

Osobitné poďakovanie patrí Maťovi. Práve on ma v to ráno viedol horským svahom za jeleňom, ktorý sa stal mojím životným.

Keď sa dnes v myšlienkach vraciam k tomu septembrovému ránu, vidím stále rovnaký obraz. Ranné šero, strmý svah a jeleňa stojaceho ako socha. Paru stúpajúcu od jeho papule. Počujem ozvenu v protiľahlom kopci a potom ticho.

Ticho, v ktorom pred nami ležal Kráľ Bánova.

Jeleň, ktorého mi darovali hory. A spomienka, ktorú si ponesiem celý život.

Martin H.

 

Zažiť jeleniu ruju v slovenských horách môžete aj vy. Pozrite si lov jeleňov na Slovensku s HEMING a porozprávajte sa s naším tímom o svojich predstavách o poľovníckej výprave.